Keď ma nepočuje

SLOVO V RODINE (Ingrid Kopčíková) Niekedy máme pochybnosti o tom, či sa naše dieťa vyvíja správne. Možno je to tým, že naše dieťa ide svojím vlastným tempom. Môže to byť však aj prvý náznak, že niečo nie je v poriadku. Ak vaše pochybnosti pretrvávajú, začnite pátrať s odborníkmi po príčinách. Čím skôr dostanete odpovede, tým lepšie pre vaše dieťa aj pre vás. Buď vás upokoja, alebo naštartujú cestu, ktorú nie je dobré odkladať.

Najlepšie predpoklady majú deti, ktoré získajú ranú starostlivosť vo veku od šesť mesiacov. Aké vyšetrenia absolvuje dieťa so sluchovým postihnutím? Ešte v pôrodnici dieťa absolvuje screeningové vyšetrenie sluchu s názvom otoakustické emisie (OAE). Ak je nutné, opakuje sa toto vyšetrenie podľa odporúčania lekára, nie však neskôr ako do jedného mesiaca veku dieťaťa. Ak sa ani do veku jedného mesiaca nepodarilo namerať OAE, je nutné vyšetrenie sluchu na klinike ORL.

1

Ako sa vyvíja sluch a reč od narodenia dieťaťa: Novorodenec: Reaguje na náhle hlasité zvuky – stuhne, strasie sa, zažmurká, zmraští obočie alebo začne plakať. Rozozná a upokojí ho mamin hlas. Po započutí zvuku začne viac alebo menej sať. 3. mesiac: Dieťa si uvedomuje, keď niekto hovorí, všíma si ľudský hlas. Rozšantí sa alebo sa upokojí, keď započuje mamu. Pokúša sa napodobňovať vlastný hlas, keď sa počuje, hrkúta. Začína lokalizovať zvuky nasmerovaním očí k jeho zdroju. 4. mesiac: Lokalizuje (nájde) zvuk otočením celej hlavy k zdroju zvuku. 5. mesiac: Lokalizuje zvuk čoraz presnejšie. Reaguje na hudbu hrkútaním alebo tým, že prestane plakať. 6. mesiac: Reaguje na ľudskú reč úsmevom. Hneď sa otočí na mamin hlas. Na zvuk, ktorý je 45 cm od jeho ucha, zareaguje tým, že sa naň zrakom správne pozrie. Jeho reakcie však môžu byť trocha oneskorené. 8. mesiac: Začína rozumieť slovám v určitej situácii, v určitom kontexte. Zareaguje na zvonenie telefónu, ľudský hlas, jeho vlastné meno a výrazy „no-no“ a „pa-pa“. Rád sa hrá hry, napr. ťap-ťap-ťapušky. Zdvihne ruky, keď mama povie: „Poď sem“ a natiahne ruky smerom k dieťaťu. Sleduje s čoraz väčším záujmom konverzácie ľudí. 1 rok: Džavoce, keď naň niekto hovorí. Reaguje na jednoduché pokyny: „Daj mi hračku“, „Daj pápá“. Rozumie okolo 50 slovám.

1 a pol roka: Rozumie 150 až 200 slovám, jednoduchým vetám. Pozná svoje meno. 2 roky: Rozumie okolo 300 slovám. 2 a pol roka: Rozumie okolo 500 slovám. 3 roky: Rozumie 900 až 1 200 slovám. Čo robiť, ak sa dieťa takto nevyvíja

Aj nepočujúce deti prechádzajú fázou pudového džavotania, pretože nezávisí od kontroly reči sluchom. To prestáva v období 6 – 8 mesiacov. Počas dňa dieťa nereaguje na zavolanie, je nepozorné, nevšimne si prítomnosť iných ľudí, pokiaľ ich nevidí, sleduje iných v snahe napodobňovať ich, nevyľaká sa pri hlasitých a nečakaných zvukoch, má problémy započuť niektoré zvuky, iné však počuje dobre (strata sluchu iba na niektorých frekvenciách, prípadne na jednom uchu).

Ak sa vám podozrenie na stratu sluchu nedarí vyvrátiť, nenechajte sa upokojovať radami typu: ono to dobehne. Trvajte na bezodkladnom vyšetrení sluchu v ambulancii ORL, na vyšetrení ASSR alebo BERA, ktoré určí približný prah počutia dieťaťa na skúmaných frekvenciách. Poškodenie sluchu sa pohybuje na úrovni 71 – 90 dB, hluchota nad 91dB.

Vyšetrenie sa väčšinou robí v ľahšej forme anestézie. Pokiaľ sa vaše podozrenie potvrdí a dozviete sa, že vaše dieťa nepočuje, môže to byť pre vás nesmierne bolestivé. Málokto to zvládne bez sĺz, strachu, hnevu, či dokonca odmietania novej reality. Dobrou správou je, že existuje spôsob, ako takýmto deťom pomôcť – aj deti s poruchou sluchu sa môžu naučiť rozumieť, rozprávať a žiť život napĺňaním svojich snov tak ako počujúce deti. Vďaka láske a pomoci okolia z nich môžu vyrásť šťastní a krásni ľudia.

Terapia pri včasnej diagnostike sluchového postihnutia od narodenia: Dieťaťu treba zabezpečiť správnu kompenzáciu sluchu a pomôcť mu v jeho rozvoji. Začať by sme mali ideálne vo veku okolo šiestich mesiacov. Pokiaľ ste na poruchu sluchu prišli neskôr, nebojte sa, že ste všetko stratili – začnite čo najskôr. Do troch rokov je mozog dieťaťa ako špongia. Učí sa rýchlejšie a ľahšie ako kedykoľvek potom. Vek do troch rokov je nesmierne dôležitý z hľadiska rozvoja sluchu a reči. Ak dieťatko v tomto veku počuje s kompenzáciou sluchu, môže dobehnúť zameškané obdobie, keď nepočulo. Mnohé deti sa dokonca môžu naučiť rozumieť reči bez odzerania. No platí aj opak. Pokiaľ toto obdobie premeškáme, môže byť veľmi náročné naučiť dieťa rozumieť sluchom a následne rozprávať.

Sluchová výchova

Ako môže sluchová výchova pomôcť pri rozvíjaní reči vášho dieťaťa? Sluchová výchova je špeciálny prístup, ktorý učí dieťa s poruchou sluchu využívať zvyšky sluchu pomocou správne nastavených načúvacích prístrojov alebo kochleárneho implantátu (KI).

Načúvacie aparáty (NA) zvýšia hlasitosť na jednotlivých frekvenciách. Umožnia prednostne počuť reč pred zvukmi pozadia. Dôležité je navykať dieťa na NA. Vkladáme ich dieťatku do uší v priebehu sluchového cvičenia, keď počúva spev, hudbu, reč, zo začiatku na kratší čas, napr. 5 – 10 minút viackrát denne. Čas postupne predlžujeme. KI pomôžu dieťaťu s ťažkou alebo úplnou stratou sluchu vnímať zvuky iným spôsobom. Po KI dieťa potrebuje intenzívnu logopedickú rehabilitáciu a pravidelné nastavovanie rečového procesora. Sluchová výchova pomáha rozvíjať reč. Na to, aby sa počujúce dieťa naučilo rozumieť slovám a začalo ich hovoriť, potrebuje jednotlivé slová počuť mnohokrát. Veľmi dôležitá je takisto aktivita rodiny, ktorá sa spolupodieľa na sluchovej výchove. Rodina je nútená úplne zmeniť spôsob komunikácie, nepostačuje len jej prispôsobenie. Pomocou sluchovej výchovy sa dieťa učí upriamovať svoju pozornosť na zvuky okolo neho. Vnímať, či daný zvuk počuje, alebo nie, odlíšiť jeden počutý zvuk od iného, naučiť sa reagovať na každý zvuk inak. Priradiť každý zvuk k jeho zdroju, naučiť sa ho spoznať, porozumieť zvukom a slovám reči.

Sluchovou výchovou chceme dosiahnuť, aby si dieťa uvedomovalo s načúvacím prístrojom čo najväčšie množstvo zvukov (počujem trúbenie, rýchlo uskočím), aby sa jeho sluchová pamäť zlepšila (vedelo si zapamätať viacero zvukov), aby sa vedelo sluchom započúvať (sluchová pozornosť) a vnímať slová. Sluchová výchova prebieha na začiatku s podporou zraku, aby dieťa videlo, že zvuk, ktorý počuje, ste urobili napríklad buchnutím bubienka. Neskôr sa snažíme stimulovať sluch dieťaťa tak, aby sa spoliehalo iba na sluch – čiže pri tvorení zvukov sedíme za dieťaťom alebo vedľa neho a hovoríme na neho bez možnosti sledovať našu tvár (Táto situácia je nácvik. Samozrejme, počas dňa je veľmi dôležité, aby vaše dieťatko na vašu tvár videlo.) Zvážte, či by nebolo vhodné okrem hovorenia začať používať aj posunky. Deti s poruchou sluchu, aj tie, ktoré sa jedného dňa naučia rozprávať, potrebujú čo najskôr nájsť spôsob, ako komunikovať s okolím a vďaka tomu sa učiť svetu okolo nich. Neskôr, keď zistíte, že dieťa hovorenej reči nielen dobre rozumie, ale ju aj zmysluplne používa, posunky môžete prestať používať.

Viac sa môžete dozvedieť napríklad na internetových stránkach www.nepocujecujuci.sk, www.nepocujucedieta.sk či z knihy Rozvíjanie reči sluchovo postihnutých detí raného a predškolského veku od O. Matušku a A. Antušekovej.