zdroj: iglu
Aj keď bojuje so zákernou chorobou, stále je aj ušami a ústami pre svojich milovaných rodičov. Emka Jalčová pochádza z Popradu, ale už niekoľko mesiacov je jej prechodným domovom banskobystrická detská nemocnica.
Krásne dievčatko má totiž rakovinu. Napriek tomu sa nevzdáva a je veľkou oporou nepočujúcej mamičke a oteckovi. Učiteľky ju za to prihlásili do ankety Detský čin roka.
Emka ovláda posunkovú reč už odmalička a funguje v rodine ako tlmočníčka. Otec Róbert (45) nepočuje vôbec a mamina Katarína (47) síce používa načúvací aparát, ale aj tak väčšinou tiež potrebuje tlmočenie do posunkovej reči. „Keďže ju málokto u nás ovláda, tak často pomáha rodičom. Chodievam s nimi na úrady, niekedy aj do práce, na rodičovské združenie, nákupy, objednávam ich k lekárovi,“ prezradilo šikovné dievčatko, ktoré je rado, že svojim drahým rodičom môže pomáhať. Do septembra minulého roka vyrastala ako rovesníci. Jej detstvo však poznačila vážna a zákerná choroba.
Nádor na panve
„Stále ma bolela ľavá noha, až ortopedička zistila, že mám nádor na panvovej kosti. Okamžite som musela podstúpiť chemoterapie,“ opisuje najhoršie chvíle svojho života školáčka, ktorá po oznámení krutej diagnózy veľmi rýchlo dospela. Lekári všetko, čo sa týka jej choroby, musia povedať najskôr jej a ona to potom pretlmočí rodičom.
„Najmä začiatky boli veľmi ťažké. Mala len 12 rokov a sama sa musela vyrovnať s tým, čo ju postihlo,“ hovorí Emkina teta Jana. Doktori tak priamo dievčatku hovoria o rôznych vyšetreniach až po dávkovanie liekov. „Nie je to jednoduché tlmočenie, pretože sa dozvedám všetko, čo sa týka mojej onkologickej diagnózy otvorene a priamo.“
Silné puto
„Často ma tieto informácie zaskočia, potrebujem ich sama spracovať, ale nie je čas na plač, lebo mamka čaká na moje ruky a tlmočenie,“ vraví statočná Emka a hneď dodá: „Spolu tak bojujeme už rok v nemocnici s mojou chorobou a jej hendikepom.“
Dievčatko rado číta detektívky A. Christie.
Zdroj: aej
Momentálne sa malá pacientka zotavuje doma v Poprade a čaká na to, či pôjde na operáciu do Talianska. „Keď vidíme zlepšenie, máme nádej, že všetko dobre dopadne. Prešiel rok a dúfame, že bude už len lepšie,“ozrejmuje Emkina teta. Jej silná neterka je napriek ťažkej chorobe pre rodičov stále spojovníkom medzi svetom nepočujúcich a zdravých. „Mám pocit, že tým, že sú naši na mňa odkázaní, máme medzi sebou akési silnejšie puto ako v bežných rodinách,“ zamyslela sa malá bojovníčka, ktorá sa snaží na chorobu nemyslieť a žiť tak ako predtým.
Ako pomáha rodičom
- Tlmočí im v posunkovej reči
- Chodí s nimi na úrady, nákupy, rodičovské združenia a niekedy aj do práce
- Objednáva ich k lekárovi
- Vybavuje všetky telefonáty
