Ortieľ bol krutý! Nepočujúcu Dianu (44) z Bratislavy v decembri minulého roka zrazila električka. Utrpela zlomeninu lebky, opuch a krvácanie do mozgu. Po strašnej havárii jej lekári nedávali šancu a tvrdili, že bude ležiacou pacientkou.
Jej priateľ Juraj (37) sa však postavil osudu, nevzdáva sa a verí, že do konca roka jeho láska zvládne aj ľahkú turistiku v horách a raz aj návrat do školy. Bojovnosť priniesla prvý výsledok - už vie s malou pomocou prejsť po byte! Pomohli by rehabilitácie v špecializovaných rehabilitačných centrách. Tie však nehradí poisťovňa a mesiac v nich stojí okolo osemtisíc eur.
Obdivuhodný vzťah dvoch ľudí preveril osud skutočne náročnou skúškou. Krátko pred minuloročnými Vianocami sa v sekunde zmenil život Diane (44), nepočujúcej športovkyni, učiteľke, no aj jej priateľovi Jurajovi (37) a celej rodine. Dianu zrazila električka. Po vážnom úraze so zlomeninou lebky, s opuchom a krvácaním do mozgu jej nedávali šance na hodnotný život. Lekári sa vyjadrili, že ostane ležiacou pacientkou.
„Dnes už s pomocou prejde po byte,“ opisuje Juraj, ktorý sa vzdal práce, aby sa mohol o svoju lásku starať. Striedajú sa pri nej s Dianinou mamou a so sestrou 24 hodín denne už niekoľko mesiacov. „Snažím sa prispôsobiť potrebám Dianky,“ prezradil. Juraj si dal tohtoročné predsavzatie, že do konca roka sa Diana naučí chodiť natoľko, že spoločne absolvujú ľahšiu zimnú turistiku. Celé roky to bola ich spoločná vášeň. „Dianka má v rámci možností plnohodnotný život, môže sa pohybovať, pozerá televíziu, najmä vedomostné kvízy. Rada číta, a to úplne všetko,“ prezrádza Juraj s tým, že robí pokroky napriek tomu, že veľa vecí, ako napríklad jesť či piť, sa musela učiť znova.
Na mamu si občas nepamätá
Dianino vnímanie nie je úplne stopercentné. „Ja som sa s tým už aj zmieril, že to nebude už tá istá Dianka ako predtým,“ priznal Juraj s tým, že rehabilitácie by mohli pomôcť, ale zázraky nečaká. Verí, že Dianka by mohla opäť učiť, aspoň na skrátený úväzok. Čítať a písať totiž vie, posunkovú reč ovláda perfektne.
„Na veľa vecí si začína spomínať, na žiakov, kolegov. Ale napríklad na svoju mamu a sestru si občas nepamätá. Tomu naozaj nerozumiem,“ šokuje Juraj, ktorý svoju partnerku vedie najmä k sebestačnosti. „Miluje banány. Zjedla by azda aj kilo za deň, ja ich za rok toľko nezjem,“ hovorí o svojej milovanej s tým, že pred nehodou rada piekla zdravé koláčiky. „Poprosím ju, aby ma naučila variť, keď už bude môcť. Možno to bude pre ňu akási terapia,“ dúfa Juraj.
Jediná nepočujúca učiteľka slovenčiny
Diana sa venovala mladým sluchovo znevýhodneným ľuďom, učila na strednej škole pre nepočujúcich v Bratislave. Je jedinou nepočujúcou učiteľkou slovenčiny. Dnes je všetko inak. Podstúpila kraniotomický zákrok na odstránenie časti lebky, ktorú by jej neskôr mali vrátiť. Po týždňoch v nemocnici ju vo februári pustili z nemocnice. Jej blízki ju odvtedy učia spoznávať okolie, cvičiť, žiť.
„Potrebuje viaceré rehabilitácie v špecializovaných centrách. Napríklad neuromotorickú rehabilitáciu či terapiu na rozvoj pamäti a reči,“ vysvetľuje s tým, že ich poisťovne nehradia a rodina ich nedokáže zabezpečiť. „Pomohli by jej dlhé mesiace liečby, pričom každý jeden stojí približne 8 000 eur,“ uzavrel Juraj. Aj preto sa rodina rozhodla vytvoriť zbierku pre Dianku.
