Možno ste o tom ani nevedeli, no prvá marcová nedeľa je tiež Svetový deň počutia. Hlavnými dôvodmi pre pripomenutie si tohto dôležitého zmyslu sú alarmujúci nárast ľudí s poškodeným sluchom, nedostatočné využívanie možností na riešenie porúch sluchu a nedostatok povedomia o danom probléme u širokej verejnosti. Až 90 % porúch sluchu pritom patrí medzi takzvané odvrátiteľné poškodenia zdravia. Jednou zo skupín sú deti, ktoré sa s chybným sluchom narodia. Takýmto prípadom je aj Martin Duriška a Marek Vaco, ktorí dnes žijú a športujú ako ľudia bez poruchy sluchu.
Vyšetrite si sluch
Ak máte podozrenie na problém s vašim sluchom, alebo si len chcete overiť, že je všetko v poriadku, môžete tak urobiť už túto sobotu 2. marca. Pri príležitosti Svetového dňa sluchu sa vNemocnici sv. Cyrila a Metoda (UNB) bude 2. marca 2019 konať na ORL klinike (5. posch.) Deň otvorených dverí, kde si verejnosť môže dať vyšetriť sluch.
Hluchý sa už môžete aj narodiť
Včasná intervencia a diagnostika sú pre liečbu sluchu kľúčové predovšetkým v ranom detstve. Ohrozenou skupinou sú malé deti, ktoré sa narodia s chybnou genetickou informáciou, čo zapríčiní až stratu funkcie vnútorného ucha a ťažkú poruchu sluchu. „Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55-60 tisíc novorodencov. Pri akceptovanom celoeurópskom výskyte 1-2 hluchých novorodencov na 1000 narodených možno predpokladať, že každoročne treba riešiť problém hluchoty u 60-100 novorodencov. Tento problém, čo do objemu, je len malá časť z celkového počtu sluchových porúch, ale tvorí veľmi závažný spoločenský jav, ktorému sa venuje mimoriadna pozornosť, aby sme malým deťom s ťažko poškodeným sluchom umožnili obdobné možnosti rozvoja ako ich počujúcim kamarátom,“ objasnil Prof. MUDr. Milan Profant, CSc., prednosta I. otorinolaryngologickej kliniky LF UK a UNB, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, UNB. Dva úspešné príbehy sú príkladmi množstva kochleárnych implantácii, ktoré sa na Slovensku robia už 25 rokov.
Martin Ďuriška: V škole nezískal žiadne úľavy
Dnes už 20-ročný Martin sa narodil ako nepočujúce dieťa v roku, kedy sa ešte skríning sluchu nevykonával vo všetkých pôrodniciach. Jeho rodičia si už v troch mesiacov všimli, že nereaguje na zvuky a včas vyhľadali pomoc odborníkov. Prvý krát Martina vyšetrili, keď mal 4 mesiace, a to pomocou otoakustických emisií, vyšetrením kmeňových evokovaných potenciálov. Zhodnotením objektívnych meraní a vyšetrením u foniatra sa potvrdila obojstranná ťažká porucha sluchu. Načúvacie aparáty mal predpísané vo veku 8 mesiacov, ale ani s nimi nereagoval na zvuky reči. Preto mu bol vo veku 1 rok a 9 mesiacov voperovaný kochleárny implantát, s ktorým už v piatich rokoch rozumel reč bez odzerania. Základnú školu Martin navštevoval s počujúcimi, bez asistenta. Sedel vždy v prednej lavici, nemal žiadne úľavy pri učení cudzích jazykov, ani pri písaní diktátov. Ako dieťa rád recitoval, spieval, vyhral krajské kolo v recitovaní na súťaži Šaliansky Maťko. Športoval – hral futbal za dorastencov Komárna, neskôr florbal. Ale pri športovaní procesor nepoužíval, aby sa kvôli poteniu nepokazil. Úspešne zmaturoval zo slovenčiny, angličtiny, matematiky, aktuálne je študentom na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK (ekonomická matematika).
Marek Vaco: Vrodená mutácia génu
Marek sa narodil ako druhé dieťa do rodiny, kde už mali jedného syna s ťažkou poruchou sluchu po kochleárnej implantácii. Skríning sluchu v Banskej Bystrici preukázal podozrenie na poruchu sluchu. Genetické vyšetrenie u oboch detí potvrdilo mutáciu génu pre konexín 26. Načúvacie aparáty začal 13-ročný Marek používať už v 9 -10 mesiacoch, ale neprinášali potrebný efekt. Preto bol v roku 2007 vo veku 1 rok a 9 mesiacov operovaný – kochleárna implantácia. Marek bol ako 7-ročný integrovaný a nastúpil do bežnej ZŠ. Aktuálne je v 6. ročníku v jazykovej triede s rozšíreným vyučovaním anglického jazyka a na dva predmety má asistenta. S implantátom sa dorozumieva bez odzerania, tiež bez problémov telefonuje. Od štyroch rokov aktívne športuje, dokonca sa zúčastnil aj na ME sluchovo postihnutých v tenise.
Ako problém poruchy sluchu riešiť?
„Musíme si uvedomiť, že až 90 % porúch sluchu predstavuje takzvané odvrátiteľné alebo riešiteľné zdravotné problémy. Riešenie vyžaduje aktivity u všetkých zúčastnených: lekárov, pacientov, rodičov, ale aj štátnych orgánov, ktoré zabezpečujú financovanie liečby a vzdelávanie odborníkov. Lekárska starostlivosť je dostupná, ale dostupnosť musí byť na primeranej úrovni vedomostí a skúseností poskytovateľov. Diagnostika a liečba sú veľmi náročné v skupine najmenších, nespolupracujúcich detí. Centrá pre diagnostiku a riešenie ťažkých porúch sluchu najmenších detí sú definované, kochleárna implantácia je voľne dostupná každému dieťaťu, ktoré to potrebuje, ale stále trpíme nedostatkom skúsených audiológov, foniatrov,“ dodáva profesor Profant.
Kochleárne implantáty slávia na Slovensku už svoje 25. výročie a často sú pre pacientov s ťažko poškodeným sluchom jediným riešením, ako nevypadnúť z bežného života. “Vieme, že ľudia s poruchou sluchu nedokážu naplno vnímať niektoré vzácne životné momenty”, hovorí Gerald Schwarzecker, regionálny manažér spoločnosti MED-EL a dodáva: „našou misou je prekonať stratu sluchu ako bariéru v komunikácií.“
Ročne sa na ambulanciách Kliniky ORL a ChHK vyšetrí približne 20 000 pacientov a vykoná viac ako 2600 operácií. Riaditeľka Univerzitnej nemocnice Bratislava Renáta Vandriaková vyzdvihla snahu vedenia kliniky, ktoré chce aj týmto spôsobom upozorniť na nebezpečenstvo zanedbania problémov so sluchovým orgánom. „Hodnotím veľmi pozitívne aj takúto činnosť, pretože okrem špičkovej zdravotnej starostlivosti, sa toto pracovisko zaslúžilo aj o edukáciu verejnosti,“ zdôraznila riaditeľka UNB Renáta Vandriaková.
