Chýbajú peniaze, odborné pracoviská aj lekári.
Ich uši neslúžia tak, ako by mali a neraz končia v izolácii.
Na Slovensku sa ročne narodí približne 200 detí s poruchou sluchu. Až 90 percent sa narodí do počujúcich rodín, ktoré nevedia, ako im pomôcť.
Rodičia zápasia s nedostatkom odborníkov či terapeutov a v niektorých prípadoch sa musia naučiť aj novú – posunkovú – reč.
Moderná technika však aj v tejto oblasti dokáže priam zázraky.
Začať treba čo najskôr
„Takmer každé dieťa s poruchou sluchu má šancu vrátiť sa do sveta zvukov a naučiť sa rozprávať. Podmienkou je skorá diagnostika a včasná kompenzácia sluchu. Už šesťmesačné dieťa by malo mať v uškách správne nastavené načúvacie prístroje. V takom prípade majú šancu vyvíjať sa ako ich zdraví rovesníci,“ hovorí predseda občianskeho združenia Nepočujúce dieťa František Majtán.
Rodičia by nemali nič podceniť. To, že niečo nie je v poriadku, ukáže už skríning v pôrodnici. Čím neskôr sa problém začne riešiť, tým horšie.
Mamy a otcovia by sa nemali dať odbiť ani lekármi, ktorí môžu mať tendenciu tvrdiť, že zdravotný stav dieťaťa sa časom upraví a že na všetko je ešte dosť času. Ich povinnosťou je pri akomkoľvek podozrení odoslať dieťa na komplexné vyšetrenie sluchu do špecializovaných ambulancií.
Mohlo by vás zaujímať: Napadlo vás niekedy, koľko krvi môže byť „po záruke“? (video s titulkami):
Lepšie financovanie načúvacích prístrojov
V prípade načúvacích prístrojov sa za posledné roky financovanie výrazne zlepšilo. Aj vďaka iniciatíve občianskeho združenia Nepočujúce dieťa a odborníkov prispieva štát viac než dvojnásobnou sumou ako kedysi.
V minulosti mali deti do 18 rokov nárok na 190-eurový príspevok na načúvací prístroj raz za 5 rokov, dnes dostávajú 500 eur.
„Zvýšenie sme žiadali najmä preto, že lacné prístroje nedisponovali funkciami, ktoré sú pre deti nevyhnutné,“ dopĺňa Majtán.
Deťom, ktorým pre závažnosť poruchy sluchu nepostačujú načúvacie prístroje, poisťovne hradia aj takzvané kochleárne implantáty. Ide o elektródy zavedené do vnútorného ucha, ktoré stimulujú sluchový nerv. Vďaka tomu vzniká sluchový vnem. Hoci stojí poisťovňu 23 500 eur, pre úplne nepočujúce deti je jedinou šancou aspoň čiastočne opäť počuť.
Surdopéd, logopéd a posunky
Dôležitou podmienkou, aby bola liečba úspešná, je podpora a spolupráca odborníkov. Ide hlavne o logopéda, ktorý pomáha rozvíjať rečové schopnosti a tzv. surdopéda.
Surdopéd je špeciálny pedagóg pre deti s poruchou sluchu, ktorý učí rodičov, ako komunikovať s dieťaťom a rozvíjať jeho schopnosti.
Nedostatok odborníkov
Práve pri surdpopédoch naráža školstvo na veľký problém – je ich nedostatok.
„Títo odborníci sú často preťažení. K štátnym, ktorí sú v centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, je ťažké sa dostať a súkromníci inkasujú aj 20 eur na hodinu,“ konštatuje Majtán.
Posledných 5 rokov mali rodičia k dispozícií program Mobilný pedagóg, ktorý financovala súkromná nadácia. Surdopédi navštevovali niekoľko desiatok detí priamo v rodinách.
„Práve takáto terénna forma starostlivosti v ranom veku je najúčinnejšia a v zahraničí ju financuje štát,“ hovorí Majtán.
Na Slovensku dostane centrum špeciálno pedagogického poradenstva od štátu len zlomok sumy, ktorá je potrebná na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti.
Nie je preto divu, že centrá túto službu neposkytujú, aj keď im ju prikazuje vykonávať zákon. Rodičia by sa mali tejto služby dožadovať u zriaďovateľa centra.
Kurzy posunkov
Štát nehradí ani kurzy posunkov. Ich ceny sú rôzne. Nájdu sa dobročinné kresťanské centrá, ktoré si pýtajú symbolických pár eur za trojmesačný kurz, no sú aj súkromníci, u ktorých stojí to isté niekoľkonásobne viac.
Podľa Majtána však tieto kurzy zatiaľ nie sú veľmi orientované na potreby rodičov.
„Učí sa na nich všetko. Od názvov mesiacov, krajín a miest až po výrazy, ktoré vôbec malé dieťa nepotrebuje. Namiesto prvých detských slov ako macík, koník či vláčik sa tak učia pojmy typu Banská Bystrica či dôchodok.“
Na internete existuje aspoň online slovník posunkov a pár užitočných má na svojej stránke aj občianske združenie.
