Svätý Otec zaslal posolstvo ku 60. svetovému dňu nepočujúcich talianskemu Národnému zväzu nepočujúcich. Vôbec prvý Svetový deň nepočujúcich sa v Ríme slávil 28. septembra 1958.
Svätý Otec v posolstve najprv poukazuje na šíriacu sa tzv. „kultúru vyraďovania“, v centre ktorej nie je človek, ale ekonomické záujmy, moc a konzumizmus: „Medzi obeťami tejto kultúry sú tie najkrehkejšie osoby, deti, ktoré majú ťažkosti zúčastňovať sa na školskom živote, starí ľudia, ktorí zakúšajú osamelosť a opustenosť, mladí, ktorí strácajú zmysel života a vidia, ako sú okrádaní o budúcnosť a tie najkrajšie sny.“
Za výzvu doby považuje pápež účinne čeliť tejto mentalite vyraďovania slabších budovaním inkluzívnej kultúry a mentality: „Výzvou je, aby sa inkluzívnosť stala mentalitou a kultúrou; a aby sa zákonodarcovia a predstavitelia moci v tejto veci dôsledne a konkrétne zasadili.“
Inkluzívnosť má charakterizovať pastoráciu v diecézach, pokračoval Svätý Otec: „Živo si prajem, aby ste v každej diecéze vy nepočujúci spoločne s pastoračnými pracovníkmi odborne pripravenými v znakovej reči, čítaní z pier a titulkovaní spolupracovali na tom, aby boli nepočujúce osoby plne začlenené do kresťanského spoločenstva a rástlo cítenie spolupatričnosti. Preto je vo farnostiach, združeniach a školách nevyhnutná inkluzívna pastorácia.“
Prvým miestom začlenenia je však samozrejme rodina, pripomenul pápež: „Rodiny s nepočujúcimi členmi sú hlavnými aktérmi obnovy mentality a životného štýlu. A sú nimi jednak ako príjemcovia služieb, ktoré právom požadujú od príslušných inštitúcií, ale tiež ako aktívni šíritelia osvety v občianskej, sociálnej i cirkevnej oblasti.“
Pápež František poukázal na veľkú hodnotu združenia, akým je Zväz nepočujúcich, v ktorom si ľudia vzájomne pomáhajú a podporujú sa. Vyzdvihol hodnoty ako sú jednota, solidárnosť, stretávanie sa a zdieľanie skúseností. Na tomto poli ešte zostáva veľa práce, dodal Svätý Otec a nezabudol na slová povzbudenia:
„Drahí priatelia, mnoho sa už aj vďaka vám vykonalo pre rast prijatia, začlenenia, stretávania sa a solidarity. Ešte však zostáva mnoho práce na podporu nepočujúcich ľudí prekonávaním izolácie mnohých rodín a zachraňovaním tých, čo sú ešte stále neprípustne diskriminovaní. Sprevádzam vás v tomto obnovenom úsilí svojou modlitbou a požehnaním.“
