BRATISLAVA - Poslanci Mosta-Híd Andrej Hrnčiar a Irén Sárközy a nezaradený Peter Kresák chcú kodifikovať slovenský posunkový jazyk. Na najbližšiu schôdzu parlamentu, ktorá sa začína 26. novembra, predkladajú návrh novely zákona o posunkovej reči.
Predkladatelia argumentujú tým, že stanoviská väčšiny odborníkov z danej oblasti hovoria o tom, že slovenský posunkový jazyk nie je len akousi pomocnou komunikačnou metódou, je to plnohodnotný jazyk s vlastnou slovnou zásobou a gramatikou. Kodifikáciou sa jazyk rozvíja a kultivuje a potom dokáže lepšie plniť komunikačné potreby daného spoločenstva.
Kodifikáciou slovenského posunkového jazyka by bol nielen plnohodnotne uznaný ako legitímny jazyk osôb so sluchovým znevýhodnením, ale tiež by sa posilnil ako nástroj zabezpečujúci ich kultúrne, vzdelávacie a iné potreby na zlepšenie kvality ich života.
V súčasne platnej legislatíve absentuje úprava, ktorá by jednoznačne označovala subjekt štátnej správy, ktorý by bol oprávnený kodifikovanú podobu slovenského posunkového jazyka schváliť a zverejniť. Predkladatelia navrhujú, aby kompetenciu schváliť kodifikovanú podobu slovenského posunkového jazyka a zverejniť ju na svojom webovom sídle, malo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Riaditeľ občianskeho združenia Myslím - centrum kultúry Nepočujúcich Michal Hefty uviedol, že návrh je pre komunitu Nepočujúcich, ktorá dlhé roky bojuje za uznanie slovenského posunkového jazyka ako rovnocenného jazykového systému, veľmi prínosný a významný. „Budeme veľmi šťastní, ak tento návrh bude schválený. Kodifikácia má veľký význam pre rozvíjanie, uchovanie a používanie slovenského posunkového jazyka,“ uviedol Hefty. Vďaka kodifikácii by sa podľa neho rozšírili možnosti vzdelávania tlmočníkov slovenského posunkového jazyka či uplatnenia umeleckého alebo divadelného tlmočenia posunkového jazyka. Kodifikácia by tiež mohla pomôcť vo výskume posunkového jazyka.
