Eva Šoltysová v rozhovore o problémoch nepočujúcich, ale aj o tlmočení politikov.
Tlmočenie do posunkového jazyka je pre nepočujúcich kľúčové, aby mohli byť v kontakte s okolitým svetom. Mnohí si totiž nevedia prečítať ani len text s porozumením. Hovorí predsedníčka Slovenskej komory tlmočníkov posunkového jazyka Eva Šoltysová. V závere rozhovoru nájdete aj malý bonus v podobe videa.
Čo sa v rozhovore dočítate?
Prečo mnohí nepočujúci si nevedia prečítať text
Prečo nepočujúci pritaká aj keď nerozumie
Ako sa tlmočia tlačovky politikov
Ako sa tlmočia priezviská, aj tie politické
Prečo tlmočníci nemôžu nosiť rúška
Robiť tlmočníka do posunkového jazyka nepatrí medzi bežné zamestnania. Ako ste sa k tomu dostali?
Ja som bežný najčastejší typ tlmočníka, ktorý má nepočujúcich rodičov. Takýchto CODA tlmočníkov je nás väčšina, ale sú aj, vďakabohu za nich, takí, ktorí sa k tejto profesii dostali inou cestou a začali sa učiť posunkový jazyk. Pre mňa osobne, je to však druhý materinský jazyk.
Vás ho teda rodičia učili od detstva?
Neviem, či by som to tak povedala, že ma učili. Pozrite sa, je to podobné, ako keď sa dieťa narodí do rodiny, kde je matka Angličanka a otec Slovák. Komunikácia v takomto prípade prebieha dvojjazyčne. Skôr by som preto povedala, že to bolo akési automatické v rámci našej spoločnej komunikácie doma a v okolí nepočujúcich, kde som sa od detstva pohybovala neustále.
Bežný jazyk má tisíce slov, platí to isté aj v posunovej reči?
Slovenský posunkový jazyk je veľmi bohatý. Mnohí si myslia, že pre mnohé slová nepočujúci nemajú posunok, ale nie je to pravda. Ak aj pre nejaké slovo neexistuje posunok, tak závisí to práve od komunity nepočujúcich, či ho potrebujú alebo nepotrebujú v rámci používania daného výrazu, či slova. Hneď ako ho potrebujú, tak si posunok k nemu vymyslia alebo priradia. Ešte dodám, že nie všetci nepočujúci boli dobre pripravení na pochopenie slovenského hovorového jazyka, preto majú problém čítať s porozumením. Napríklad ťažšie alebo cudzie výrazy im preto môžu robiť problémy.
Mnohí nepočujúci si nedokážu prečítať ani tento rozhovor
Stáva sa teda, že nepočujúci vôbec nerozumie slovenskému jazyku?
Môže sa to stať, všetko totiž záleží na tom, akú mali prípravu v detstve. Mnohí si myslia, že keď sa narodí nepočujúce dieťa, tak stačí s ním komunikovať tak, ako s počujúcim dieťaťom hovorenou rečou. Toto je však veľký omyl, pretože ak nepočuje zvuky a teda slová pri bežnej každodennej komunikácii rodičov, svojho okolia, nemôže ich teda začať „nasávať" a ani používať. Kedysi bola doba oralizmu, teda takéto deti v rámci výučby na škole ešte mali logopédiu, kde ich logopédi učili správne vyslovovať slová. Ale to, že nepočujúce dieťa slovo správne vyslovilo, opakovalo, ešte neznamenalo, že pochopilo aj jeho význam. Navyše tento veľký problém pretrváva potom u dospelých nepočujúcich dodnes. Po správnosti by sa nepočujúci mali skôr naučiť posunkový jazyk a potom sa ľahšie naučia aj slovenský hovorový jazyk, ktorý je pre nich doslova cudzí jazyk. Aby som to lepšie vysvetlila na pochopenie, ako my počujúci keď sa učíme okrem slovenského jazyka ešte ďalší cudzí jazyk (angličtinu, nemčinu a pod.).
Hovoríte, že ide o veľký problém. Z toho mi vychádza, že väčšina nepočujúcich na Slovensku nerozumie slovenskému jazyku.
Áno, je to tak. Väčšina z nepočujúcich nedokáže čítať s porozumením. Z toho potom pramení množstvo problémov. Bežný počujúci človek si povie, že keď dotyčný nepočuje, tak mu to aspoň napíšem. Hneď však, ako mu to napíše zložito, použije cudzie výrazy, tak môže nastať problém. Nepočujúci zrazu nepozná kľúčové, pre nás možno bežné slová a buď nepochopí kontext, alebo veta naberie pre neho z dôvodu nepochopenia iný význam.
My sa teraz rozprávame o problémoch nepočujúcich. Väčšina z nich si teda nebude vedieť tento rozhovor prečítať?
Áno, môže nastať takáto situácia. Ja si však myslím, že tento rozhovor by mal byť skôr určený počujúcej verejnosti, ktorá má viacero mylných domnienok o nepočujúcich a mnohí nechápu, že náš hovorený slovenský jazyk je pre nich cudzí jazyk.
Rozumiem tomu, že nepočujúci sa zaobídu aj bez tohto rozhovoru, skôr som chcel na tom ilustrovať, že sa pre nepoznanie slovenského jazyka stretávajú s obrovskými problémami v bežnom živote. Neprečítajú si správy v novinách alebo na internete a zrejme aj komunikácia na úradoch bude zložitá.
Toto je jeden z veľkých problémov. Na jednej strane nepočujúci chcú byť, ako každý iný človek, samostatní. Na strane druhej prichádza problém pri získavaní informácií, a následne potom i pri komunikácii, niekedy i z dôvodu neinformovanosti. Úradníčka niečo vysvetľuje, nepočujúci pritaká, že rozumie, ale pritom nerozumie. Z toho, aj keď nechtiac, vznikajú veľmi nepríjemné situácie, omyly ba až vážne situácie končiace sa exekúciami a pod. Preto je veľmi dobré, že fungujú tlmočnícke služby, síce ešte nie úplne v každom kraji, a nie všade je ideálna situácia. Nepočujúci vďaka tejto službe, môže požiadať na VÚC o tlmočníka všade tam, kde potrebuje, čo je veľmi veľká výhoda.
Spomenuli ste, že nepočujúci pritáka aj v prípade, keď nerozumie. Prečo?
Ide o typický zvyk nepočujúcich. My z tejto komunity vieme, že keď neprichádza žiadna spätná väzba, len prikývnutie, tak vieme, že niečo paradoxne nie je v poriadku.
Nepočujúci majú medzinárodný jazyk, ale aj nadávky, ktoré sa nedajú preložiť
Poďme aj ku komunikácii nepočujúceho s nepočujúcim. Dohovoria sa, aj keď sú z rozdielnych krajín?
Každý štát má vlastný posunkový jazyk a pri medzinárodnej komunikácii používajú medzinárodný posunkový systém. Nie všetci ho však ovládajú, presne tak ako počujúci angličtinu. Napriek tomu sa pri jednoduchej komunikácii vedia dohovoriť, keďže niektoré základné posunky sú dosť podobné, ale ja hovorím, že nepočujúci fungujú na rovnakej „vlnovej dĺžke" a krásne si dokážu v základných veciach porozumieť, to je na posunkovom jazyku úžasné. Využíva totižto i neverbálnu komunikáciu a to je mimika a reč tela.
Ako vyzerá hádka dvoch nepočujúcich?
(Smiech) Majú oveľa rýchlejšiu gestikuláciu na oveľa väčšom priestore, mimika je oveľa výraznejšia. Je však potrebné dať si pozor, lebo ako počujúci, tak aj nepočujúci majú odlišnú verbálnu aj neverbálnu komunikáciu. Niekto je tichší, iný zas excentrickejší. Takisto je to aj pri nepočujúcich, preto je potrebné si veľmi dobre všímať tieto rozdiely, aby sme niekoho neobvinili, že je agresívny alebo niečo podobné.
Majú aj vlastné nadávky?
Áno, majú a nie ku každej nadávke je v hovorenom slovenskom jazyku adekvátny výraz, i preto je veľmi dôležité, aby tlmočník poznal kultúru nepočujúcich. Aby vedel, že práve takéto špecifické výrazy, aj nadávky, sú súčasťou posunkového jazyka a musí ich ovládať, aby ich adekvátne vedel preložiť v danej vete podľa situácie. Posunkový jazyk má viac ako 300 špecifických posunkov, teda akoby „tajný jazyk". Používajú však aj nadávky, ktoré sa bežne používajú v hovorovom jazyku.
Rozprávali sme sa o tom, že si nepočujúci nedokážu prečítať bežné texty, teda ani správy na internete či v novinách. Jedine, kde sa roky pravidelne tlmočí, je vysielanie správ vo verejnoprávnej televízii. Teraz má však pri sebe tlmočníkov aj prezidentka Zuzana Čaputová, objavujú sa aj na tlačovkách vládnych politikov. Čo sa zmenilo?
Nepočujúci chcú mať takisto plnohodnotné informácie v danom momente, kedy sa dejú. Predstavte si, že sa niečo vážne stane počas dňa, tak nepočujúci sa to dozvie až večer v správach. Prípadne sa pýtajú svojich známych, ale to už je reprodukovaná informácia a nemajú ju priamo od zdroja. Čo sa týka pani prezidentky, tak táto spolupráca vznikla vďaka rozhovoru, ktorý robil aktívny nepočujúci predseda Slovenského zväzu nepočujúcich, pán Cehlárik, v posunkovom jazyku práve s poslednými dvomi kandidátmi pred prezidentskými voľbami. Pani Čaputová sa už vtedy vyjadrila, že by bola rada, keby v tomto pokračovali. Čo sa napokon aj zrealizovalo. A to isté sa udialo aj na Úrade vlády, keď z iniciatívy nepočujúcich je na tlačovkách k dispozícii aj tlmočník.
Politické tlačovky sú na tlmočenie náročné, najhoršie je, keď sa politik nevie dobre vyjadriť
Sama chodíte na tieto politické tlačové besedy. Je v niečom toto tlmočenie iné oproti ostatným?
Určite áno, lebo ide už o inú úroveň tlmočenia. Tlmočník potrebuje mať už aj prehľad o politike, o danej téme. Často sa používajú aj cudzie a zložité výrazy. Tlmočník preto musí vedieť rýchlo zareagovať a sprostredkovať to tak všetkým nepočujúcim, aby to bolo pre nich zrozumiteľné.
Niektoré tlačovky trvajú aj hodinu. To chce veľkú dávku sústredenia. Cítite sa byť po nich unavená?
Hodina sa ešte dá zvládnuť. Ak je to dlhšie, tak je ideálne, keby sa mohli tlmočníci striedať. Ja osobne nebývam unavená. Mnohí sa ma dokonca pýtajú, čo mi príde dosť vtipné, či ma nebolia ruky (úsmev). Nie, ruky ma nebolia, ale po rokoch tlmočenia majú mnohí tlmočníci problémy s chrbticou, lebo pri práci stoja a nemajú priestor sa počas tlmočenia poprechádzať a podobne.
Aj ja som sa chcel na odľahčenie spýtať, či ste niekedy nemali svalovku? (úsmev)
Nie, svalovku som nemala. Pri takejto otázke zvyknem povedať, že ani ľudí, ktorí veľa rozprávajú, nebolí jazyk (smiech).
Vráťme sa ešte k politikom. Môžete povedať, ktorý politik sa vám tlmočí dobre a ktorý, naopak, horšie?
Nemám to takto konkrétne rozdelené. Skôr by som povedala, že vo všeobecnosti sa veľmi zle tlmočia politici, ktorí sa nevyjadrujú jasne a zrozumiteľne. To je asi to najhoršie, čo sa môže tlmočníkovi stať.
Ako sa tlmočia politické priezviská?
Toto patrí ku kultúre nepočujúcich. A v rámci nej dostáva priezvisko menný posunok. Ten sa dáva buď podľa významu priezviska. Napríklad, ak sa niekto volá Holý, tak zvyčajne sa ukáže posunok holý. Ak sa nedá z priezviska nič odvodiť, alebo je posunok neprijateľný, tak posunok priradia podľa toho, čo je na človeku na pohľad výrazné alebo podľa jeho povahy. A takto dostanú svoj menný posunok aj politici.
Čítal som, že Richard Sulík sa ukazuje ako superman. Prečo?
To mu prischlo preto, lebo na začiatku politickej kariéry prišiel v takom kostýme na nejakú párty.
Má niektorý z politikov ešte takýto smiešny posunok?
Pre mňa bol smiešny posunok Roberta Fica, ktorý sa ukazuje ako figa (borová), lebo tak sa aj ukazuje písmeno „f". Pre nepočujúcich je tento posunok však úplne normálny. Môže sa stať aj taká vec, že dotyčnému môže preloženie svojho priezviska prekážať. Na to sa nepočujúci vôbec neurazia a zmenia posunok.
Na záver sa chcem opýtať, ako sa tlmočníci, ale aj nepočujúci chránia v čase koronavírusu, keďže rúška nemôžu nosiť?
Snažíme sa chrániť, ale s rúškom sa tlmočiť nedá a my to berieme ako prirodzenú súčasť nášho povolania. Stretávame sa však aj s negatívnou odozvou v spoločnosti. Vyskúšali sme použiť aj chrániaci štít, nie je to ideálne, pretože nepočujúcim nie úplne vyhovuje, pretože sa od neho odráža svetlo a nevidia dobre na tvár tlmočníka. Koniec koncov, ten štít bohvieako nechráni ani tlmočníka, keďže je po stranách otvorený. Stále i ohľadom tohto prebiehajú aj v našej organizácii snahy riešiť to a hľadáme iné možnosti, aby sme tlmočníkov lepšie ochránili, ale aby to nebolo na úkor kvality tlmočenia. Preto by som chcela aj touto cestou veľmi pekne poďakovať všetkým tlmočníkom, ktorí teraz tlmočia, ktorí chodia aj v tejto situácii do terénu a pomáhajú pri komunikácii nepočujúcim. Nedajbože, ak by sa nejaký nepočujúci nakazil, a bude potrebná fyzická prítomnosť tlmočníka z rôznych dôvodov, tak nemáme byť ako chránení, cez rúško nám naozaj nebudú rozumieť. Preto ešte raz ďakujem všetkým kolegom tlmočníkom, veľmi si vážim prácu každého z nich.
Bonus na záver. Pozrite si, ako sa tlmočia do posunkového jazyka priezviská politikov na link:
