V súčasnosti sa na televíznych obrazovkách a pred objektívmi fotoaparátov objavuje častejšie už azda len Igor Matovič (46). Jej služby využívajú okrem premiéra aj jednotliví členovia vlády, ktorí Barbaru Randuškovú (28), tlmočníčku do posunkovej reči, vďaka svojím každodenným a niekoľkohodinovým tlačovkám preslávili.
Na tlačovkách slovenského premiéra či ministrov pôsobíte, že vás nič nedokáže zaskočiť. Ako dlho sa už venujete tlmočeniu do posunkového jazyka?
- Asi 3 až 4 roky, pretože som mala pauzu počas času, keď som študovala v zahraničí. Naplno som sa mu znova začala venovať od roku 2018.
Prečo ste sa rozhodli práve pre posunkovú reč?
- Fascinoval ma posunkový jazyk a to, že funguje na inom princípe než hovorený jazyk. Väčšina tlmočníkov sú deti nepočujúcich rodičov, čo nie je môj prípad a je nás takých naozaj len zopár.
Aké boli vaše začiatky v tomto odbore?
- S posunkovým jazykom som začala ešte v roku 2012, keď som sa prihlásila na kurz, ktorý organizovalo jedno občianske združenie. Krátko nato som tam začala pracovať a tlmočiť rôzne pracovné stretnutia. V občianskom združení boli samí nepočujúci, a tak som sa ten jazyk musela naučiť pomerne rýchlo.
Čo je na tlmočení do posunkového jazyka najťažšie?
- Napríklad tlmočiť odborné tlačové konferencie na Úrade vlády zrozumiteľne. Musíme si dávať veľký pozor, aby sme to obsahovo pretlmočili na sto percent a tak, aby problematike nepočujúci porozumeli. Niektoré odborné výrazy sa pretlmočiť nedajú a musíme použiť popis. Je to rovnako náročné ako simultánny preklad z cudzieho jazyka.
Stalo sa vám niekedy, že konkrétny posunok chýbal?
- Môže sa to stať, ale skôr je to o tom, že musíte daný výraz pretlmočiť inak. Ja napríklad neposunkujem slovo repatriácie, ale tlmočím význam toho, o čom je ten pojem, a teda o Slovákoch, ktorí sa vracajú na Slovensko. Posunky väčšinou sú, ale ide o to, aby boli nepočujúcim zrozumiteľné.
Posunky, ktoré sú menami politikov, si však tvoríte sami...
- Áno. Čo sa týka menných posunkov, tak sú dané a vymýšľa ich zväčša nepočujúci lingvista Roman Vojtechovský, ktorý je zároveň aj moderátorom správ v posunkovom jazyku. Vždy, keď sú politici, ktorých mená sa začnú používať častejšie, tak sa im urobí menný posunok. O tomto posunku potom rozhodujú nepočujúci na sociálnych sieťach. Oni rozhodnú, či sa im páči, alebo nie. Tieto menné posunky novej vlády som sa musela naučiť.
To musí byť náročné...
- Áno, ale ak sa na tie posunky pozriete, tak vznikajú na základe niečoho, čo konkrétneho politika alebo političku vystihuje, alebo na základe slova, ktoré má v mene. Je to súčasťou kultúry nepočujúcich.
Preto má pán premiér ukazovanie do papiera?
- Presne tak. Na jednej strane je tvar ruky v dvojručnej prstovej abecede písmena m, keby sme pootočili tú pravú ruku smerom nadol, ale zároveň je to aj posunok, ktorý znamená dôkaz alebo poukazovanie na papier. Je to preňho charakteristické.
Je niekto, kto sa do posunkového jazyka tlmočí ťažko?
- Každý tlmočník by vám asi povedal niečo iné, ale ja to mám tak, že mne sa vo všeobecnosti ťažšie tlmočí niekto, kto rozpráva veľmi pomaly. Potrebujem mať čo najskôr celistvú predstavu o tom, čo chce povedať.
Je vo vláde niekto taký?
- Zatiaľ som nemala taký pocit.
Môže sa stať, že niekto rozpráva tak pomaly, že zabudnete, čo hovoril na začiatku?
- (Smiech) Stať sa to môže, ale väčšinou sa snažím si spomenúť. Skôr sa môže stať, že sa zamotáte a vtedy sa treba rýchlo odmotať. To, že by som stratila niť, sa mi zatiaľ ešte nestalo. Musíme však prekladať čo najkompaktnejšie, a to aj v prípade, že by ten, kto hovorí, bol nekompaktný. Najlepšie je, ak ten človek rozpráva plynulo.
Bývalý predseda parlamentu pán Andrej Danko bol známy svojím slovným prejavom. Viete si predstaviť, že by ste tlmočili jeho?
- Keby som musela, tak by som musela. Asi by to bolo náročné, ale musela by som to zvládnuť.
Nebáli ste sa o zdravie, keď ste museli tlmočiť bez ochranných pomôcok?
- Mne sa toto nestalo. Ja som začala tlmočiť na Úrade vlády, keď už boli ochranné štíty. Veľmi však obdivujem kolegov, ktorí to takto zvládali. Je to tak, že s rúškom by sedemdesiat percent informácií uniklo, takže bez štítov sme nemali inú možnosť. Zároveň treba povedať, že ak všetci ostatní v miestnosti rúška mali, tak to riziko bolo o trochu menšie.
Tlmočíte aj divadelné predstavenia. V čom je to iné než tlmočenie na Úrade vlády?
- Je to veľmi iné, pretože pri predstavení si môžete dovoliť aj emocionálny vklad a s tou postavou sa zžijete. Na Úrade vlády je ten prejav iný.
Ak tlmočíte politika, musíte odzrkadľovať aj jeho emócie?
- Presne tak. Mimika vyjadruje tón hlasu a dynamiku. Ak sa politik nahnevá, tak ja do mimiky musím vložiť ten hnev. Rovnaké je to aj keď napríklad pán premiér zavtipkuje, alebo sa zasmeje. Musím to pretlmočiť tak, aby tá informácia bola úplná.
Myslíte si, že vy ako tlmočníci vzbudíte väčší záujem o posunkový jazyk?
- Ja v to veľmi dúfam. Verím, že tlmočenie zostane aj po tom, čo ustúpi táto kríza. Je veľmi dôležité, aby mali nepočujúci prístup k informáciám. To, že sú tlmočené správy, je super, ale tie informácie sú oklieštené a je tam len výňatok. To, že na Úrade vlády alebo u prezidentky je tlmočník do posunkového jazyka, zaisťuje nepočujúcim rovnocenný prístup k informáciám a ja dúfam, že to tak zostane aj naďalej. Niektorí ľudia si myslia, že nepočujúci dokážu odzerať z pier, ale skúste si zapnúť televízor, vypnúť si zvuk a skúsiť odzerať, čo ten človek hovorí. Je to extrémne náročné. Aj to, že nepočujúci si správy prečítajú je mýtus, pretože veľa z nich má problém s pochopením písaného textu. Ani titulky nie sú ideálnym riešením pre niektorých.
TOTO ste o nej nevedeli - S Darou na jednom pódiu
Barbara ešte nedávno študovala v Londýne a predtým, než odišla, tancovala v Street Dance Academy Laciho Strikea. Vďaka tomu sa jej podarilo vystupovať s viacerými známymi umelcami. Najviac však zahviezdila ako tanečníčka Dary Rolins.
