Tlmočník Dávid Marko vyrastal s nepočujúcimi rodičmi. Tlmočeniu do slovenského posunkového jazyka sa venuje aj profesionálne. V rozhovore pre BKIS hovorí o tom, či je kultúrna ponuka pre Nepočujúcich dostatočná, o tlmočení rapu, aj o tom, že Nepočujúci ľudia sú rovnocennou súčasťou spoločnosti ako počujúci ľudia.
Aké bolo vyrastať s nepočujúcimi rodičmi?
Pre mňa úplne normálne, pretože som nevedel, aké je to vyrastať s počujúcimi rodičmi. Keď sa na to spätne pozriem, v detstve to bolo možno zložitejšie. Ako dieťa som totiž musel chodiť s našimi po úradoch či k lekárom.
Takže si bol tlmočníkom odmalička.
Áno, tlmočenie ako profesiu som si nevybral, ono si vybralo mňa. Ako dieťa ma, samozrejme, nebavilo chodiť do banky a na úrady, radšej som sa chcel hrať s kamarátmi. No teraz z toho čerpám výhody. Moji spolužiaci a spolužiačky, či už na strednej alebo na vysokej škole, nemali o veľa veciach prehľad, nie vlastnou chybou, len to skrátka nemuseli riešiť.
Keď sa človek osamostatní a podáva prvýkrát daňové priznanie alebo žiada o úver, vie to byť veľmi stresujúce. Tým, že som rodičom tlmočil odmalička, mal som už prehľad o tom, ako funguje dospelý svet.
Deti, ktoré sa narodia nepočujúcim rodičom, majú niekedy materinský jazyk posunkový. Bolo to aj tak u teba?
V podstate áno, lebo posunkovať som začal skôr ako rozprávať. Môj nebohý dedko hovorieval, že preto rozprávam tak rýchlo, lebo dobieham roky, počas ktorých som nerozprával, ale posunkoval.
K hovorenému jazyku ma viedla moja počujúca babka, potom sa to rozbehlo v škôlke. V našej rodine je to celkom zaujímavé v tom, že mama aj otec sú Nepočujúci, ale obaja sa narodili počujúcim rodičom.
Viem si predstaviť, že ste sa stretávali so situáciami, ktoré počujúce rodiny nemuseli riešiť. Žiť v dominantne počujúcej spoločnosti musí byť istou výzvou.
Pre mňa to bolo výzvou v puberte, keď sme s rodičmi boli v spoločnosti. Nebolo mi príjemné tlmočiť, lebo zrazu som mal pocit, že som iný a ľudia sa na nás pozerajú. Táto fáza ale netrvala dlho a neskôr som si uvedomil, že práve posunkovanie je niečo, čo ma robí iným v pozitívnom zmysle. Odvtedy je to pre mňa bežná vec a snažím sa verejne ukazovať, že sa nie je za čo hanbiť.
V mojom okolí nemám nikoho so sluchovým znevýhodnením. Na čo je dobré myslieť, keď sa počujúci ľudia stretnú s Nepočujúcimi?
Ľudia veľakrát ani nevedia, že v ich spoločnosti je Nepočujúci, lebo toto znevýhodnenie nie je na prvý pohľad vidno. Aj počujúci človek dokáže komunikovať s Nepočujúcim – písomne alebo artikuláciou.
Posunkovanie sa totiž skladá z dvoch zložiek. Prvou je posunkovaná časť, teda posunky samotné, ktoré vyjadrujem rukami. Druhá je práve artikulácia. Počujúcim ľuďom hovorím, že ak sa stretnú s Nepočujúcim, treba spomaliť tempo reči a lepšie artikulovať. Nepočujúci totiž výborne odčítavajú z pier.
Môj otec sa vďaka artikulácii dokáže dorozumieť skoro všade a ak nie, tak teraz už existujú rôzne hlasové prepisy cez telefón.
Poďme k profesii tlmočníka posunkového jazyka. Ty tlmočíš na voľnej nohe, ale spolupracuješ aj s Centrom bezbariérovej komunikácie. Aké projekty robíte?
Snažíme sa, aby mali Nepočujúci plný prístup k informáciám a možnosť komunikovať v počujúcom svete. Robíme to cez projekt Online tlmočník, je to taký tlmočník vo vrecku.
Táto platforma umožňuje Nepočujúcim spojiť sa s tlmočníkom na hocijakom mieste. V Bratislavskom kraji je už viacero inštitúcií, verejných aj komerčných, kde sú tablety, cez ktoré sa Nepočujúci a nedoslýchaví ľudia vedia bezplatne spojiť s tlmočníkom alebo prepisovateľom. Online tlmočník sa dá stiahnuť aj do telefónu. Ak tlmočník práve netlmočí inému Nepočujúcemu, vie klientom okamžite pomôcť.
Centrum bezbariérovej komunikácie okrem toho združuje tlmočníkov a poskytuje tlmočnícke služby. V lete boli vaše diskusie V ženskom rode tlmočené práve vďaka spolupráci s Centrom.
Čo robí dobrého tlmočníka?
Tlmočník má chápať kontext toho, čo tlmočí. Veľa ľudí si myslí, že posunkový jazyk je tlmočený jazyk a to je všetko. Slovenský posunkový jazyk je však samostatný jazyk so svojou slovnou zásobou či gramatikou.
Ja ako tlmočník môžem tlmočiť posunkovanú slovenčinu alebo slovenský posunkový jazyk. Pri tlmočení vety sú teda dve možnosti. Jednou z nich je, že z vety vyberiem obsah a pretlmočím ju cez slovenský posunkový jazyk. Druhý spôsob je pretlmočiť slovo za slovom, a to je posunkovaná slovenčina.
Čo je lepšie?
Pre Nepočujúcich určite slovenský posunkovaný jazyk, lebo to je ich materinský jazyk. Je dôležité obsah prispôsobiťa pretlmočiť tak, aby ho dokázali lepšie pochopiť. Je to podobné, ako keď prekladáte niečo z angličtiny do slovenčiny doslovne ako cez Google prekladač. Tie vety častokrát nedávajú zmysel.
Je dobré rozlišovať, kedy je potrebný slovenský posunkový jazyk a kedy stačí posunkovaná slovenčina. Dôležité je poznať aj kultúrny kontext.
Tlmočil si pre nás niekoľko prechádzok Rande s mestom či čítanie pre deti na Vianočnom Hlavnom trhu. Myslíš, že kultúrna ponuka pre Nepočujúcich je v Bratislave dostačujúca?
Privítal by som, keby toho bolo oveľa viac. Nepočujúci ľudia nie sú zvyknutí, že pre nich niekto organizuje podujatie. V minulosti si akcie organizovali buď oni sami v rámci komunity alebo cez nejaké sprostredkovateľské kluby.
Ak teda príde nejaká skvelá externá ponuka, nemusí sa hneď uchytiť, ale neznamená to, že ich netreba organizovať. Príkladom sú aj vaše prechádzky Rande s mestom pre Nepočujúcich. Tiež chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že môžu ísť na bezplatnú prechádzku s tlmočníkom, za ktorého nemusia platiť. Bolo to taký menší šok v dobrom zmysle, že konečne sa aj pre nich začína niečo diať.
Aké máš odporúčanie pre kultúrne inštitúcie, ktoré chcú rozšíriť svoju ponuku aj pre Nepočujúcich? Ako komunitu lepšie zacieliť a lámať bariéry na oboch stranách?
Ja sa ako tlmočník snažím debarierizovať svet a ukázať, že Nepočujúci ľudia dokážu všetko, ak majú rovnaké, alebo aspoň podobné podmienky. To znamená, ak im je poskytnutá informácia v ich jazyku. Ak uvidia, že sa čoraz viac podujatí tlmočí, možno aj z ich komunity príde nápad a dopyt, čo by sa dalo spraviť nabudúce.
Problémom často býva, že ľudia práve v deň, kedy je podujatie, nemôžu prísť. Má podľa teba zmysel isté typy podujatí nahrávať a tlmočiť? Myslíš, že o niečo také by komunita mala záujem?
Podľa mňa je to veľmi potrebné. Bola by škoda, keby to málo, čo je dostupné aj pre Nepočujúcich, bolo iba jednorazové.
Tlmočím pre vás živé čítania pre deti na Vianočnom Hlavnom trhu a ak by ste ich nenahrávali, doniesol by som si vlastnú techniku, aby sa k tomu vedeli dostať aj tí, čo nebudú môcť prísť. Neviem totiž o žiadnych iných živých čítaniach, ktoré by sa tlmočili do posunkového jazyka.
Viem o tebe, že sa zaujímaš o tlmočenie rapu.
Dostalo sa to ku mne náhodou, keď som tlmočil na základnej škole pre Nepočujúce deti vystúpenie rapera Ega. Už dlhšie som mal o to záujem a bola to dobrá príležitosť vyskúšať si to aj verejne. Neskôr ma z jedného portálu oslovili, aby som pretlmočil pieseň Keď jazdíme my od Kontrafaktu. Chcel by som v tom pokračovať, už len kvôli spätnej väzbe Nepočujúcich. Aj oni sa zaujímajú o takúto kultúru ako hocijaký iný mladý človek, no nie je im to až tak sprístupnené.
Pre veľa počujúcich sa môže zdať prekvapivé, že aj ľudia so sluchovým znevýhodnením sa zaujímajú o hudbu.
Veľa ľudí si myslí, že hudba a Nepočujúci k sebe nepatria, ale nie je to tak. Nejde vždy len o melódiu, dôležitý je aj text a emócia, ktorú pesnička vyjadruje. Toto Nepočujúci cítia a cítia aj vibrácie, ak na koncertoch stoja blízko pri reproduktore. Vedia sa vžiť do pocitu, ako keď my počujúci počúvame hudbu. Ten zážitok by mal byť prístupný aj Nepočujúcim.
V USA je úplne bežné, že všetky veľké koncerty majú svojich tlmočníkov do posunkového jazyka. Na pódiu alebo hneď vedľa interpreta vždy stojí tlmočník. Pevne verím, že aj na Slovensku to bude raz bežné na každom koncerte.
Je niečo, na čo som sa neopýtala a chcel by si to dodať?
Aby sa počujúci ľudia nebáli Nepočujúcich. Občas, ak stretnú človeka so znevýhodnením, zľaknú sa. Nepočujúci nie sú v ničom iní od počujúcich, len im chýba jeden zmysel, ale to neznamená, že by boli menej inteligentní. Vo všetkých aspektoch sú rovnocenní s počujúcou populáciou. Dokážu všetko, len majú komunikačnú bariéru. Keď Nepočujúci uvidia snahu, vždy to vedia oceniť. Ocenia aj to málo, čo sa im dostane.
