Život nepočujúcich je obmedzujúci a svoje o tom vie aj Viktória Repaská (16) z Pezinka.
Aj keď mladej slečne nebol sluch nadelený do vienka, našla zmysel života v športe. Hráva volejbal, basketbal, rekreačne bowling, hokej a v hode oštepom ju v lete dokonca čakajú prvé majstrovstvá Európy juniorov nepočujúcich v Poľsku. V rovnakej disciplíne sa neskôr vydá na deaflympiádu do Brazílie. Zatiaľ čo v športe sa jej darí, sen o štúdiu na zdravotníckej škole jej zničili už v zárodku.
Šport je jej srdcová záležitosť. Priviedla ju k nemu mamina, ktorá sa sama venovala atletike, bola šprintérka, zúčastňovala sa rôznych pretekov, bola na dvoch deaflympiádach. „Ona je mojou motiváciou a chcem ísť v jej šľapajach,“ vysvetlila nadaná Pezinčanka. Prvé medaily získala Viktória z basketbalu, potom prešla na volejbal, ktorý hráva za Sláviu UK medzi počujúcimi rovesníčkami, a medzi počujúcimi trénuje aj atletiku.
„Momentálne sa najviac zameriavam na hod oštepom, s ktorým ma čakajú v lete prvé majstrovstvá Európy juniorov pre nepočujúcich v Poľsku, neskôr deaflympiáda v Brazílii.“ Okrem týchto športov ju baví aj hokej. „Rada skúšam nové veci týkajúce sa športu. Spolužiačka sa venuje hokeju, a tak som sa jej raz spýtala, či nemôžem prísť na tréning a skúsiť si to celé aj s výstrojom. Malo to byť iba raz, ale obľúbila som si to. Hokej je pre mňa ako rekreácia,“ doplní športovo nadaná Viki.
V škole ju odmietli
Po základnej škole sa pred dvoma rokmi rozhodovala, kam ísť na strednú školu. „Prvá voľba padla na zdravotnícku školu v Bratislave v odbore zdravotný laborant, kde by ma bavila práca s mikroskopom. Keďže na základnej škole som mala rada biológiu, myslela som si, že je to dobrá voľba pre moje budúce povolanie,“ vysvetlila Viktória, ktorá chcela byť vďaka tomuto štúdiu nápomocná aj iným nepočujúcim.
„Mnohí z nás ťažko chápu zdravotnícke frázy. Doktori nám môžu povedať, akú chorobu máme, ale keďže sú to odborné slová, my pre to potrebujeme ľahšie vysvetlenie. Počujúci majú široké možnosti, ako to lepšie pochopiť, a ľahšie tomu porozumejú ako nepočujúci. Potrebujeme diagnózu rozobrať viac dopodrobna,“ povedala Viktória. Odpoveď zo školy ju preto dosť zranila.
„Prišla mi odpoveď, že ma pre môj hendikep nemôžu prijať. To ma hlboko zasiahlo, bolo to, že som nerobila ani testy alebo niečo podobné. Bola to vopred určená správa, že nebudem prijatá,“ opísala sklamanie Viktória, ktorá sa narodila ako ťažko nedoslýchavá. „Pri živote mi pomáha načúvací aparát, bez neho nepočujem vôbec nič,“ uzavrela študentka, ktorá sa po odmietnutí zo zdravotníckej školy rozhodla pre štúdium športového manažmentu.
