V poradí už devätnásta novela zákona o sociálnych službách opäť zásadne zmenila podmienky financovania pre pobytové a ambulantné zariadenia sociálnych služieb, ktorými sú domovy sociálnych služieb, zariadenia podporovaného bývania, špecializované zariadenia a rehabilitačné strediská, ktoré sú určené najmä pre ľudí so zdravotným postihnutím. Tie sa po novom pridali do skupiny iných sociálnych služieb, ktoré sú podmienené odkázanosťou, kde finančný príspevok na odkázanosť prešiel zo samospráv do kompetencie financovania ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a finančný príspevok na prevádzku zostal i naďalej v kompetencii samospráv.
Ministerstvo stanovilo zmenou zákona rozdielnu výšku príspevku pre pobytové a ambulantné sociálne služby tak, že výška príspevku na odkázanosť podľa samotných poskytovateľov je na ambulantné služby podhodnotená. „Pokiaľ sa Slovensko zaviazalo transformovať sociálne služby z inštitucionálnej na komunitnú formu, to znamená aktívne prispievať k rozvoju a dostupnosti ambulantných a terénnych sociálnych služieb, tak presne táto legislatívna zmena nemotivuje k rozvíjaniu týchto služieb v zmysle národných priorít,” tvrdí europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR). Novela zákona platí od januára tohto roka, avšak mnohé VÚC pre rok 2018 vo svojich rozpočtoch počítali ešte s financovaním finančného príspevku na odkázanosť, ktorý novelou však prešiel už na ministerstvo.
Vo februári tohto roka oslovila europoslankyňa všetky samosprávne kraje s otázkou, ako chcú použiť ušetrené financie pôvodne v rozpočte plánované na finančný príspevok na odkázanosť spomínaných sociálnych služieb. Podľa jednotlivých odpovedí by mali ušetrené peniaze zostať v sociálnych službách a mali by smerovať najmä na financovanie nových sociálnych služieb v kompetencii VÚC, na zvýšenie finančného príspevku na prevádzku, na služby krízovej intervencie a včasnej intervencie a na zazmluvnenie nových poskytovateľov ambulantných služieb. Podľa slov nitrianskej krajskej poslankyne Anny Šmehilovej je na zodpovednosti samosprávnych krajov, aby tieto rezervy zodpovedne prerozdelili. „Ja osobne by som očakávala, že zostávajúce financie použijú VÚC na preklenutie nadchádzajúceho ťažkého obdobia v tomto roku najmä pre poskytovateľov ambulantných sociálnych služieb, ktorí novelou utrpeli snáď najviac.”
Oproti pôvodnému zneniu zákona sa finančný príspevok na odkázanosť pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby celkovo znížil. V prípade najnižšieho, II. stupňa odkázanosti, kde by sa služba mala klientovi poskytovať 60 až 120 hodín mesačne, dostane poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby z pôvodnej sumy 62,21 Eur len 43,50 Eur na mesiac na klienta a v prípade najvyššieho VI. stupňa odkázanosti, kde by sa služba mala klientovi poskytovať viac ako 360 hodín mesačne, dostane poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby z pôvodnej sumy 310,99 Eur len 228,38 Eur na mesiac na klienta. Dokonca výška finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby na mesiac a miesto obsadené prijímateľom sociálnej služby v rozsahu 8 hodín denne činí len 50 % zo sumy pre pobytovú sociálnu službu. Podľa Anity Nagyovej z Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých s mentálnym, viac násobným postihnutím a autizmom v Nových Zámkoch sa „neustále diskutuje o tom, že financovanie sociálnych služieb je na Slovensku dlhodobo poddimenzované, a preto toto ďalšie zníženie pre samotných poskytovateľov ambulantných sociálnych služieb je už naozaj neúnosné. V našom prípade oproti minulému roku ide o sumu mínus 60 tisíc Eur na rok.”
Ministerstvo už v súčasnosti diskutuje s poskytovateľmi ambulantných sociálnych služieb o možnom navýšení finančného príspevku na odkázanosť pre rok 2019. Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej, ktorá sa obrátila na ministerstvo v tejto téme, je však otázne, ako tieto diskusie dopadnú a či sa poskytovatelia ambulantných sociálnych služieb navýšenia aj dočkajú. „V odpovedi na moju otázku mi v liste pred pár dňami ministerstvo oznámilo, že v tejto veci zriadi pracovnú skupinu, ktorá bude citujem posudzovať vplyvy vývoja minimálnej mzdy a úrovne jednotlivých nákladov na prevádzku zariadení sociálnych služieb s cieľom vyváženej úrovne spolufinancovania. Navrhovaná výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou na rok 2019 bude vychádzať z účelu tohto finančného príspevku s prihliadnutím na vývoj minimálnej mzdy za predchádzajúce dva kalendárne roky a s prihliadnutím na vyváženú úroveň spolufinancovania jednotlivých foriem sociálnej služby (pobytovej formy sociálnej služby a ambulantnej formy sociálnej služby.” Ako na záver Jana Žitňanská skonštatovala, podpora ambulantných a terénnych služieb by mala byť pre ministerstvo jednoznačnou prioritou tak, aby sa konečne začal napĺňať aj Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému sa Slovenská republika hlási.
